RECENZIA: Guľôčková dráha – CLEMENTONI
Guľôčkovú „horskú“ dráhu Clementoni sme prvýkrát nadšene skúšali na hernom festivale Agátin svet, ktorý máme celá rodina veľmi radi. Chodíme si pravidelne užiť hranie a tvorenie, ale tiež sa inšpirovať a hľadať tipy na stavebnice či hry, ktoré by sme inak nepoznali. Obvykle nás prekvapí niečo, čo sme do tej doby prehliadali ako kategóriu „nezaujímavé“.
Nenapadlo by ma, že dievčatko, ktoré si najradšej hrá s plyšovými zvieratkami, bude tak nadšená práve guľôčkovou dráhou. Áno, každé dieťa baví vziať do ruky guľôčku a pustiť ju spleťou rôzne pokrútených koridorov, pozorovať jej cestu až do konca a skúšať to znova a znova. Postaviť však takú dráhu, aby všetko fungovalo, prepojiť diely neurobiť chybu, všetko si dobre premyslieť, to už chce určité úsilie a čas.
Keď sme si domov priniesli veľkú krabicu plnú rôznorodých dielikov, zaujalo ma, ako dcéra starostlivo postupovala podľa návodu, brala systematicky diel po diely a vylamovala ich postupne zo sád spojených do blokov, počítala, či sú všetky a triedila ich. Už to bolo pre ňu obohacujúce. V tejto fáze by som len vrele odporučila záujemcom, ktorý sa chystajú stavebnicu zaobstarať, aby si pred rozbalením pripravili nejakú vhodnú väčšiu krabicu, prípadne sadu krabíc, ktoré poslúžia ako úložisko dielikov. Na triedenie dielikov avšak postačia aj menšie krabičky. Najväčšie sú dlhé biele koridory, ktoré vyžadujú krabicu s dĺžkou asi 30cm. Nám skvele poslúžila krabicová malá skrinka, ktorú máme už dlho a jej využitie sa s časom mení (Ikea). Takýto systém potom u detí podporuje zmysel pre poriadok. Skoro zistia, že uložené a vytriedené dieliky je možné jednoduchšie použiť i nabudúce.
Dcéra po roztriedení a uložení postavila časť dráhy a zo svojho výtvoru bola chvíľu nadšená. Potom sa nejako „zasekla“ a k stavebnici sa nevrátila. Bola som trochu sklamaná a hovorila si obľúbenú frázu „ako sú tie deti dnes prehatené...“. Ale problém bol inde. Keď sa mi konečne jeden večer podarilo utrhnúť hodinu času tatinovi odpočívajúcom po náročnom pracovnom dni a docielila toho, že obaja začali stavať spolu, nasledovali dve hodiny nadšeného zdieľania, keď sa z izbičky ozývali len spokojné rozhovory nad postupom stavby. A občas k tomu zavolanie: „Mamina, poď sa pozrieť!“. Verím, že mi teraz každá mama dobre rozumie 😊
To hlavné je teda na začiatku – nenechať dieťa pri skladaní samotné. Pomôcť mu pochopiť, ako čítať návod, ako diely patria k sebe. Je to ako u tradičného lega, ktoré má dnes doma snáď každé dieťa. V určitom veku je aj malý človiečik schopný vziať si hrubú brožúrku a samostatne poskladať napríklad celý dom. Do tej doby to ale nedokáže. Pri spoločnom začiatku zistíte, ako na tom dieťa je, vysvetlíte nejasnosti tak, aby sa dieťa postupne do projektov začalo púšťať samé. Paralela s legom je jednoznačná – návody a postupy, bez ktorých (aspoň spočiatku) len ťažko postavíte funkčný model. U guľôčkovej dráhy vidím ako výhodu jednoduchosť zloženia, roztriedenia a chuť stavať znova niečo ďalšie. Je v tom viac akčnosti a variabilnosti. Dieliky sú odľahčené a skladné. Pritom s nimi dokážete robiť zázraky. Po zložení rôznych verzií si naviac testujete základné fyzikálne zákony v praxi.
Pri prvej návšteve prarodičov sme museli viezť (kompaktnú a praktickú) krabicu so sebou. Okamžite sme sa pustili s deduškom do diela a užili si spoločné chvíle plné rád (zo strany dcéry), ako sa to správne robí.
Návod je veľmi koncepčne tvorený niekoľkými „projektami“ s jasným krokovaním stavby a názornej demonštrácie finálnej funkčnosti hotového výtvoru. Jednotlivé projekty na seba nadväzujú svojou komplexnosťou a zložitosťou, postupne využívajú rôzne prvky a stávajú sa obsiahlejšími. Dokonca je možné zapojiť aj veci dostupné v bežnej domácnosti (kniha, krabica). To je treba mať na pamäti, pokiaľ by ste stavebnicu viezli niekam, kde tieto veci k dispozícii nemáte. Je dobré si návod podrobne pozrieť.
Rozhodne odporúčam i tým, čo radšej stavajú podľa svojho, aby si najprv prešli navrhnuté koncepty. Tie totiž poslúžia k širokému záberu možností vďaka mnohým inšpiráciám. Lepšie tak aj pochopíte, k čomu niektoré dieliky môžete použiť. S každým postaveným vzorovým projektom rastie chuť i schopnosť tvoriť koncepty vlastné.
Keď sme začínali stavať prvý projekt podľa návodu, bol to zážitok plný vzrušenia. Prvý pokus s guľôčkovou je vždy určitou odmenou za nekonečnú snahu stavbu vyladiť tak, aby všetko nadväzovalo a bolo stabilné. Občas je treba ešte po pár pokusoch otestovania funkčnosti vypustením guľôčky na trasu stavebné prvky posunúť. Pre deti má takéto skladanie veľa prospešných prvkov. Sústrediť sa, trpezlivo vydržať až do konca (aj keď niekedy s povinným búchaním či búraním od nervov i ľútosťou nad „rozliatym mliekom“), presnosť a precíznosť (stavbu neoklameš!), spoznať zákonitosti gravitácie, zotrvačnosti, váhy, naklonenej roviny... V neposlednom rade potom tá obrovská radosť na konci, keď to zvládneme a podarí sa prvá funkčná dráha pre guľôčku. „Uau! Jupí! Podarilo sa! Mami, tati, poďte sa pozrieť!“
Stavebnica ponúka nekonečné množstvo variantov a ponúka možnosť vytvárať reálne modely stavieb, ktoré by kľudne mohli existovať aj v skutočnosti. Dáva nám možnosť stať sa na chvíľu projektantmi, architektami i staviteľmi. A to sú činnosti, u ktorých každý z nás prežíva ten krásny pocit sebarealizácie z dobre vykonanej práce, ktorej sa môže dotknúť. Na druhej strane dieliky sú jednoduché a tak neponúkajú už vopred nachystané riešenia. Všetko si musíme poskladať z malých detailov sami. O to viac môžeme prejaviť svoju tvorivú konštruktívnu silu.
Verte, že táto krabica vás hneď tak neomrzí. Budete sa k nej vracať znova a znova a stále objavovať tú krásu tvorenia. Vždy nájdete niečo nové a posuniete svoje schopnosti ďalej. A deti? Tie si môžu užívať samostatnosť a schopnosť zvládnuť celý proces bez pomoci (možno niekedy s trochou sĺz), alebo si pozvať dospelých a užiť si čas s nimi. Táto stavebnica totiž baví všetkých – bez rozdielu veku. Aj keď diely pôsobia veľmi odľahčene, je na prvý pohľad poznať, že sú pevné a len tak sa neponičia. Prekvapilo ma, že aj pri malej hrúbke v niektorých miestach nedochádza k namáhaniu či ohýbaniu plastu. Výrobca zrejme nešetril a použil naozaj kvalitný materiál, ktorý stavebnici zaručuje dlhovekosť a tak môže veľmi dobre doplniť napríklad vašu krabicu s obľúbeným legom 😊
RECENZIA: Twisty – DJECO
Poznáte tú situáciu, kedy chodíte okolo niečoho ako okolo horúcej kaše, máte to niekoľkokrát v ruke, ale zakaždým si to rozmyslíte, pretože si proste nie ste istý? Tak také bolo moje zoznámenie s netradičnou abstraktnou hrou vo farebnej škatuli s množstvom mne neznámych...
RECENZIA: Skeleton – DJECO
Kartové hry Djeco sú naším obľúbeným spoločníkom na cesty. Jednoduché pravidlá, praktické balenie a nápaditosť, ktorá zaujme širšiu vekovú skupinu detí i dospelých. A Skeleton sa naviac dá hrať aj potme!
RECENZIA: Jungle Logic – DJECO
Jungle Logic od Djeca nie je v pravom slova zmysle hrou, ale skôr hlavolamom. Je určený iba pre jednu osobu. Hodí sa teda pre prípad, kedy jedno dieťa má chuť robiť niečo samostatne a nepotrebuje k tomu dospelého či skúsenejšieho radcu, čo považujem za určitú výhodu pre...
Monika Domincová
Monika je našou externou posilou, autorkou mnohých recenzií a hodnotení spoločenských hier a stavebníc na blogu Agátinho sveta. Jej záľubou je hľadať edukatívne rozmery naprieč hrami a rozvíjať hrou svoju dcéru Karolínu.