RECENZIA: Karak – ALBI
V dobrodružnej doskovej hre Karak hráči preskúmavajú tajuplné katakomby hradu nesúceho rovnaký názov. V podzemnom labyrinte objavujú truhlice a zápolia s netvormi, ktoré cennosti strážia. S pomocou ukoristených kľúčov môžu truhlice odomykať a poklady tak odobrať pre seba. Vďaka víťazstvám v bojoch získavajú vybavenie, ktoré posilňuje ich hrdinu na ceste k cieľu. Hra končí vo chvíli, kedy jeden z hráčov premôže zlého draka. Ale pozor! Víťazom sa môže stáť i ktokoľvek iný, pokiaľ nazbieral najviac pokladov.
Zdá sa vám tento stručný popis lákavý? Tak pridajte ešte lákavejšie grafické a technické spracovanie a obohatenie o pútavé životné príbehy postáv hrdinov. Celé dve strany pravidiel rozprávajú o zvláštnych schopnostiach jednotlivých postav, ale tiež o tom, aká životná skúsenosť ich privádza do Karaku. Beštiár nás zase zoznámi so zákernými kostlivcami, múmiou, obrím pavúkom, krysou, padlým či strážcom pokladu – desivým drakom.
Je pravdou, že podobnosť s princípom hier už dlho obľúbených u staršej generácie či klasických počítačových hier zrejme nie je čisto náhodná. Hracie dosky hráčov, kam si každý umiestni obrázok svojho hrdinu, svojich päť životov (žetóny srdiečok), ktoré stráca pri neúspešných súbojoch s netvormi (tak, že otočí žetón lebkou hore), posilňujúce zbrane s rôznou silou, kúzla i nevyhnutné kľúče k truhliciam s pokladmi svojou podobou – to všetko pripomína ikony v hernom prostredí určenom pre obrazovky počítačov.
Pravidlá dobývania podzemia hradu Karak pochopíte veľmi rýchlo. Zvoliť však správnu taktiku chvíľu trvá. Táto hra veľmi poctivo spĺňa tú časť názvu „hra“ – áno, ide primárne o to hrať sa, ponoriť sa do sveta fantázie, nechať sa uniesť stavaním bludiska, objavením liečivej fontány, či teleportu a zvádzať zákerné súboje v podobe bezpečného hádzania kockou.
To, že príbeh Karaku prebúdza v deťoch fantáziu, dokladá moja vlastná skúsenosť, keď po zahratí prvej série dievčatá začali vyrábať svojich vlastných hrdinov a kresliť ich strastiplné cesty v chodbách hradu, čo ich obohatilo najmenej tak ako samotná hra.
A ako vtedy prebieha cesta hrdinov podľa pravidiel autorov?
Hráči sa striedajú na ťahu a majú k dispozícii maximálne 4 kroky. Môžu využiť už objavené časti chodieb alebo nové priestory objaviť tak, že vytiahnu z vrecka jednu z kartičiek s ešte neobjavenou časťou podzemia a tu potom priložia k tým už objaveným (teda poskladaným vedľa seba s nadväzujúcimi priechodmi). Pokiaľ hráč narazí na kartičku s miestnosťou, môže otočiť jednu z menších kartičiek vyložených na stole lícom dole, čím odkryje, čo sa v danej miestnosti skrýva. Môže to byť niektorý z netvorov, s ktorým hrdina musí zviesť boj o kúzlo, kľúč alebo posilňujúca zbraň. Môže tam byť tiež poklad, ktorý je však zamknutý a na ktorého odomknutie je potrebné vlastniť kľúč. Ten býva rovnako skrytý medzi kartičkami.
Pri objavovaní nových chodieb môžu hráči naraziť na liečivú fontánu, kde je možné sa vyliečiť (teda získať späť svoje stratené životy), alebo teleportovací portál – medzi viacerými takými časťami chodieb sa možno pohybovať priamym presunom, čo platí v rámci posunu hráča za jeden krok. Karty slúžiace na zostavenie chodieb na seba musia nadväzovať, nie vždy to pre hráča je na ideálnom mieste.
Posilňujúce zbrane sú veľmi strategickým nástrojom nevyhnutným pre výhru. Pridávajú totiž body na bodovom hodnotení, ktoré padlo na kockách (body znamenajú silu v boji). Je podstatný rozdiel, či vaše zbrane majú hodnotu (teda silu) 1, 2 alebo 3. Súčasťou pravidiel je totiž i obmedzený počet polí pre zbrane, kúzla i kľúče. To, ako veľmi vás tento faktor ovplyvní, obvykle pochopíte až pri prvej hre, a to vo chvíli, keď zistíte, že ste nevolili v predchádzajúcich krokoch úplne ideálne. Mne sa osvedčilo v počiatku zbierať kúzla posilňujúce môjho hrdinu v súboji, tie potom použiť jednorazovo pre výhru nad netvorom s vyšším bodovým ohodnotením (skrýva totiž zbraň s vyššou hodnotou). Ak získate do svojej zbierky zbrane s vysokou hodnotou, máte cestu chodbami takmer voľnú.
Na ceste k cieľu vám navyše pomáha ešte výhoda vášho hrdinu. Tou môže byť napr. jeden bod sily v súbojoch navyše, možnosť remízy namiesto víťazstva pri súbojoch, schopnosť prikradnúť sa k netvorovi bez boja, prechádzať stenou, či nesmrteľnosť a ďalšie vzácne zručnosti. Nezabudnite však svoju dodatočnú silu a schopnosť využiť v pravú chvíľu!
A čo keď padne na niektorého z hrdinov prekliatie? Pokiaľ hráč porazí múmiu, vyberie si toho, na koho prekliatie v podobe šedého žetónu s vyobrazením škorpióna uvalí. Prekliaty hráč potom nemôže po dobu svojho prekliatia používať schopnosti svojho hrdinu. Prekliatia sa možno zbaviť vtedy, keď hráč ukončí svoj ťah na doštičke s liečivou fontánou, kde sa rovnako úplne vylieči (získa späť svoje stratené životy). Žetón prekliatia dá potom stranou až do doby, než niekto porazí jednu z múmií znovu. Táto zákernosť môže poriadne „zamiešať kartami“. Priznám sa, že sa s deťmi často dohodneme na tom , že na prekliatie nebudeme hrať. Na základe môjho dojmu podobné zákernosti v hrách milujú skôr dospelí než deti. Tie stále ešte veria na všadeprítomné dobro a nepríjemné zlo radšej vytesňujú ☺.
Pravidelne sledujem rôzne blogy a diskusie na tému doskových hier. Hra Karak sa tam objavuje veľmi často, obvykle býva odporúčaná ako univerzálna hra, ktorá deti nemôže sklamať. I preto som sa veľmi tešila na okamžik, kedy sa Karak objaví aj u nás doma. Nebolo pre mňa teda prekvapením, že sa dcéra na škatuľu vrhla s nadšením, a to i napriek tomu, že hru v minulosti už hrala u známych. Tá neskrývaná radosť, že konečne vlastní hru, po ktorej dlho túžila, ma potešila. Od tej chvíle berieme Karak vždy so sebou na cesty a často býva prvou voľbou, keď máme večer dosť času na hranie. Pojatie i spracovanie dáva príbehu Karak istú nesmrteľnosť. Odporučila by som ju každému, kto tento žáner ocení.
RECENZIA: Rivali - MINDOK
RECENZIA: Mačací klub - MINDOK
RECENZIA: Guľôčková dráha – CLEMENTONI
