RECENZIA: Kaviareň mimozemšťanov – DJECO
„Kaviareň pre mimozemské príšerky“ si dcéra bez váhania vybrala už podľa vzhľadu krabice. Úplne ju okúzlila svojim originálnym pojatím a atmosférou. Obludárium v podobe občerstvenia, kde budeme obsluhovať netradičných zákazníkov. Tá predstava nás lákala obe. Novinka od skúsených tvorcov pod značkou Djeco nesklamala našu dôveru a zaujala „popredné“ miesto v skrini (presnejšie: veľmi ťažko zapadne dozadu).
Keď sme túto hru niekoľko dní po sebe opakovane hrali v dvoch či troch hráčoch, opýtala som sa svojej dcéry, čo ju na hre tak priťahuje. Bez váhania odpovedala, že tým dôvodom je spolupráca. A to som bola doteraz presvedčená, že práve ona je ten typický súťaživý typ. Ale nie je to tak jednoduché. Súťaživosť má odjakživa dve stránky – vyhrať a prehrať. Sú ľudia, čo súťažia radi natoľko, že občasná prehra len nabudí ďalšiu chuť pokračovať v hre. Potom sú tí, čo veľmi ťažko nesú zlyhanie a nedokonalosť. A nevyhrať je pre nich až taký stres, že radšej nehrajú. Pocit istoty, že nie je možné prehrať, dáva týmto ľuďom chuť prekonávať seba i druhých. Vedomie, že si navzájom môžeme pomáhať, len posilňuje tú bezpečnú rovinu, že všetko obvykle dobre dopadne.
Sympatické spracovanie obsahuje hracie dosky v podobe kaviarne so stolmi a stoličkami. Ide o pole 4x4, kde hráči umiestňujú podľa určitých pravidiel štvorcové kartičky. Prvá hra bola pre nás najťažšia. Postupne sme zvyšovali obtiažnosť a tú najvyššiu sme ani nezvládli. Postupne sme však natoľko vycvičili mozog, že druhý deň sme už začali hneď hrať najvyšší level a nebáli sa použiť kartičky s najťažšími podmienkami.
Pravidlá hry sú vo svojom princípe natoľko jednoduché, že ich vysvetlenie i pochopenie zaberie len pár minút. Nie je teda prekážkou začať hrať kedykoľvek s niekým, kto hrá prvýkrát. Zaujmeme tak tatinov i babičky.
Pokiaľ hľadáme paralelu skladania mnohých podmienok do jedného usporiadania, nájdeme ich v živote iste mnoho. Máme skrátka v hlave neustále rôzne obmedzenia a definície; už len taký nákup napr. potravín: čo je príliš drahé, čo príliš lacné, čo nezdravé či zdravé, čo má rád otec, mama, deti, ako dlho to vydrží a či sa to vojde do chladničky... A tak by sme mohli pokračovať.
Táto hra náramne aplikuje základný princíp rozhodovania v bežných životných situáciách formou úlohy na splnenie mnohých podmienok naraz.
Každá z kartičiek má totiž nejakú vlastnosť (obsahuje určitú príšerku či jedlo s niekoľkými farbami pozadia). Zároveň so sebou nesie podmienku, vedľa čoho sa musí alebo nesmie nachádzať (myslí sa tým pole horizontálne alebo vertikálne susediace). V základnej verzii je podmienka na kartičkách len jedna, pri vyšších verziách ich pribúda. V náročnejších variantoch potom máme napríklad podmienku, že zo štyroch susediacich polí má kartička susediť s tromi fialovými príšerkami, alebo naopak nesmie susediť ani v jednom prípade s kartičkou zobrazujúcou občerstvenie. Obtiažnosť zvyšujeme zaraďovaním kartičiek s číslom 1 – 4. Kartičky s číslom 4 už obmedzujú naše riešenie tak, že bez spolupráce s ostatnými hráčmi a bez taktizovania je takmer nemožné podmienky splniť.
Body získavate tak, že každá správne umiestnená kartička (teda u ktorej je splnená podmienka) pre nás získava bod. Neumiestnené či nesprávne umiestnené kartičky odčítajú jeden bod. Žolíky sú bez bodu.Na začiatku nejaké kartičky získame, ale po ich odhalení začína bežať čas. Väčšinou nám obmedzenie 3 minút stačí k dodatočnému premysleniu veci. Nevzniká tak prehnaný tlak na výkon, ktorý by zahltil mozog a vyvolal paniku, ktorá by potom prehlušila naše schopnosti logiky uvažovať. To na časovom rámci veľmi oceňujeme.
A teraz príde to najlepšie – kooperatívna stránka hry. Aspoň podľa mojej dcérky je to tá najlepšia. Hráči totiž vyberajú z vrecúšok neobmedzené kartičky tak, ako potrebujú. Každý si skladá svoju „kaviareň“. Môžu však spolu komunikovať, spolupracovať, pomáhať si, ale s jedinou podmienkou, že ostatným hráčom fyzicky nezasahujeme do hracej dosky. To prináša ďalšiu kvalitu do hry – nejde o to bez slov kamarátovi vymeniť kartičky a nájsť riešenie, ale je potrebné mu popísať, ktoré kartičky mám naviac a ako by mu mohli pomôcť. Rozprávam, nekonám. Učí ma to vyjadriť sa a nechať druhého sa rozhodnúť.
A kto teda vyhráva? My všetci – pokiaľ sa nám podarí kvalitne obslúžiť všetkých mimozemšťanov podľa ich požiadaviek (podmienky na kartičkách) a v stanovený čas. To je predsa realita. Každé dieťa aspoň niekedy navštívilo kaviareň či reštauráciu a teda výhra je jasná i jemu – dostanem občerstvenie, ktoré som si objednal, na ktoré mám chuť a prinesú mi ho v primeranej dobe. Je jedno, či ma obslúži čašník Jožko alebo čašníčka Evička. Výsledok sa počíta. A tak kooperácia smerujúca k dostatočnej kvalite celku dáva obrovský zmysel.
Na záver si totiž spočítame body, ale víťazíme spoločne len vtedy, pokiaľ jednotlivo nezískame každý aspoň 10 bodov. A práve tu mi dcéra našepkáva, že vám mám tiež napísať, že sa jej páči celý kontext hry a že je na nej jednoducho všetko dobré. Lepšie by som to nevyjadrila 😊.
RECENZIA: ZOO snov – DJECO
Keď som prvýkrát uvidela nádhernú krabicu plnú obrázkov zvierat z našej domácej „hitparády“, nešlo odolať. Vlastné ZOO sme vytvárali už veľakrát a to v rôznych podobách, preto som vedela, že hra na túto tému zaboduje. Jasný koncept a pravidlá umožňujú rýchlo začať. Kto ...
RECENZIA: Labyrintix – DJECO
Svižná klasická postrehovka, ktorá zaujme pútavou grafikou pripomínajúcou tajuplný život stratených divokých kmeňov žijúcich v džungli. Vynikajúca zábava pre posedenie s priateľmi každého veku. Jednoduché pravidlá odstránia bariéru začať. Na vysvetlenie vám postačí tak ...
RECENZIA: Skeleton – DJECO
Kartové hry Djeco sú naším obľúbeným spoločníkom na cesty. Jednoduché pravidlá, praktické balenie a nápaditosť, ktorá zaujme širšiu vekovú skupinu detí i dospelých. A Skeleton sa naviac dá hrať aj potme!
Monika Domincová
Monika je našou externou posilou, autorkou mnohých recenzií a hodnotení spoločenských hier a stavebníc na blogu Agátinho sveta. Jej záľubou je hľadať edukatívne rozmery naprieč hrami a rozvíjať hrou svoju dcéru Karolínu.