RECENZIA: Monza – HABA
Táto zdanlivo výhradne chlapčenská hra vôbec nemá problém zaujať i dievčatá. Ide totiž o základnú kombinatoriku: je potrebné zapnúť mozgové závity, sústrediť sa a logicky myslieť. Zároveň je to hra o úspechu, trpezlivosti a dôslednosti. Vzniká totiž veľké množstvo kombinácii farieb a zásadné je žiadnu nevynechať. Tá posledná totiž môže byť zrovna tá najlepšia.
V princípe ide o klasický závod postavený na tom, kto prvý príde do cieľa. Každý má svoje auto a tým sa pohybuje po dráhe zloženej z mnohých farebných dielikov. Kroky ťahu určuje hod 6 kockami s rôzne farebnými stranami. Po hodení vzniká teda kombinácia 6 farieb zhodujúcich sa s farbami políčok na dráhe. A teraz prichádza to najzaujímavejšie – všetkých 6 farieb použiť optimálne tak, aby sa auto dostalo v danom ťahu čo najďalej. Zároveň využiť toho, že je možné zmeniť dráhu (doľava či doprava) tak, že sa môžete posunúť len na políčko, ktoré susedí s koncom toho políčka, na ktorom práve stojí vaše auto.
Pohybovať sa skrátka da len dopredu. Vyhýbate sa políčkam s prekážkami, môžete použiť políčka, kde stoja iné autá, ale pokiaľ váš ťah skončí na políčku súpera, jeho auto sa posunie o políčko späť (s tým, že za ním nesmie byť zrovna prekážka).
Podmienkou pravidiel je, že pokiaľ je možné sa autom posunúť, posúvať sa ním musíte. Vždy sa teda posuniete tak ďaleko, ako je to len možné. Hra má tiež jedno zaujímavé spestrenie, ktoré však môžete sami obmeniť a popustiť uzdu fantázii. Hráč, ktorého auto má rovnakú farbu s poslednou použitou farbou, sa môže posunúť o jedno pole vopred.
V zásade na prvý pohľad jednoduchá a intuitívna hra s pútavou témou, ktorá neomrzí. Hra zdokonaľuje naše myslenie v dôležitej oblasti. 6 farieb je už relatívne dosť a prejsť si v hlave všetky kombinácie a skúsiť, kam až ma zavedú, nezabudnúť na žiadnu, nepreskočiť jediné riešenie, vyžaduje veľkú dávku sústredenia, trpezlivosti a precíznosti. Naviac nejde o zápis variantov ručne na papier, všetky informácie si hráč drží v hlave. Verte či neverte, i dospelý sa dosť zapotí, aby neurobil chybu.
Kúzlom hry je i fakt, že dieťa nepotrebuje vedieť čítať ani počítať. Nie sú teda znevýhodnené menšie deti s dobrým logickým myslením a predstavivosťou. Veľakrát naopak môžu predčiť i (občas) preťažené hlavy starších. Podstatnou výhodou hry Monza je tiež skladné balenie a nenáročnosť na priestor pri hraní. Je to presne taká dosková hra, ktorá sa hodí pri každej príležitosti – doma, na návšteve, i na cestách. Dokáže strhnúť malých i veľkých, dievčatá i chlapcov a dáva tak priestor spoločnému sadnutiu si ku stolu namiesto túlaním sa medzi nudou a izoláciou.
RECENZIA: Kinoptik – DJECO
Nechajte sa milo prekvapiť! Kinoptik nie je hra, ale je to skvelý nástroj na tvorivé hranie. Do svojho sveta plného fantázie a neohraných kúziel s optikou vtiahne nielen dieťa, ale i dospelého. Rozhýbe vaše obrázky bez použitia zložitých technológií. Je to taký malý záz...
RECENZIA: Kayanak – HABA
Ďalšia z radu hier, ktorá ma veľmi milo prekvapila. Na prvý pohľad príliš jednoduchý koncept pre škvrňatá zmenil jedno naše dopoludnie na množstvo nadväzujúcich príbehov z oblasti večného ľadu. A keď po prvýkrát otvoríte škatuľu, zaujme vás netradičný nápad s papierom, ...
RECENZIA: Skeleton – DJECO
Kartové hry Djeco sú naším obľúbeným spoločníkom na cesty. Jednoduché pravidlá, praktické balenie a nápaditosť, ktorá zaujme širšiu vekovú skupinu detí i dospelých. A Skeleton sa naviac dá hrať aj potme!
Monika Domincová
Monika je našou externou posilou, autorkou mnohých recenzií a hodnotení spoločenských hier a stavebníc na blogu Agátinho sveta. Jej záľubou je hľadať edukatívne rozmery naprieč hrami a rozvíjať hrou svoju dcéru Karolínu.