RECENZIA: Mountains – HABA
Tematika horskej turistiky je blízka môjmu srdcu. Mám radosť vždy, keď vidím, že sa v toľkých rodinách darí deťom lásku k chodeniu po horách úspešne odovzdať aj s batohom, výhľadmi a trebárs aj s boľavými nohami, ale krásnym pocitom pri večernom zaspávaní. Toto poslanie snáď dosková kartová hra od spoločnosti Haba spĺňa, ako najlepšie to ide. Navyše nám ukazuje pravé hodnoty uctievané všetkými horalmi, učí nás spolupracovať, pomáhať si a k tomu taktizovať na dosiahnutie individuálneho víťazstva, ktoré neprichádza na úkor druhých.
Pojatie grafiky a vlastne aj samotný názov Mountains nás v počiatku trochu zmiatol. Očakávala som relatívne zložité pravidlá, zákernosti, nebezpečenstvo, risk, súťaživosť, cestovanie k rôznym cieľom, a tiež dlhší herný čas. Pre dcéru obrázok na škatuli aj samotný anglický názov rovnako nebol až tak zrozumiteľný a pútavý. Nenápadná škatuľa tak ležala nejaký čas v skrini, až prišiel jeden daždivý deň a ja som sa rozhodla, že do hry preniknem sama. Len tak si zo zvedavosti užijem fiktívne hranie. K tomu by som rada povzbudila všetkých rodičov, ktorí nedokážu nájsť parťákov ku hre. Vedzte, že hneď ako rozložíte herné prvky a začítate sa do pravidiel, váš výraz v tvári (chtiac-nechtiac) bude postupne priťahovať doteraz len prizerajúcich okoloidúcich a prinúti ich prosiť, aby ste im tie pravidlá čo najrýchlejšie vysvetlili.
„Hory“ sú presne tá hra, kde je potrebné spoznať príbeh zvnútra. Nespoliehať na škatuľu či popisy, ale pustiť sa rovno do hry. Prvá partia je skôr oťukávacia. Zisťujete, ktoré taktiky sú výhodné alebo nie. Už pri tej druhej sme nasadili strategické triky a úplne sa ponorili do vcelku jednoduchých, ale chytľavých pravidiel.
Hracia doska je veľmi jednoduchá a aj celá príprava hry trvá len chvíľku. Hneď ako objavíte v balení tzv. „vrcholové knihy“, čo sú napodobeniny turistických denníčkov – a to vrátane dokonale verne spracovanej vrcholovej pečiatky, ktorú si do knižky každý otlačí vo chvíli, keď k tomu získa patričné „oprávnenie“, zaplesáte. Pečiatky sú v tejto hre vlastne výherné body a ide teda o to získať ich čo najviac. Každý hráč si vezme jednu knihu a vloží si do nej prázdny list so štvorcovou mriežkou na umiestňovanie pečiatok. Pravidlá odporúčajú, aby si hráči obsah knižky, teda počet získaných pečiatok, navzájom neprezrádzali, čím zvýšia napätie hry. Je to na vás, dohodnite sa na začiatku, čo vám viac vyhovuje.
Základnou cestou k získaniu pečiatok je zdolanie rôzne komplikovaných výprav. Ich obťažnosť je vyjadrená a určená potrebným vybavením. Nenechajte sa teda v tomto momente zmiasť očakávaním, že budete niekam cestovať či dosahovať konkrétne ciele, ako to býva pri logisticky pojatých hrách. Nejde o cieľ, ale o prípravu. V tejto hre je vaša misia splnená tým, že získate všetko vybavenie potrebné na danú túru.
Práve vybavenie, ktoré hráčom umožní zdolať jednotlivé túry, je na tejto hre jedinečným prvkom. Páči sa mi to jednoduché kúzlo zbierania základných potrieb pre chodenie po horách. Žiadne novodobé vymoženosti, žiadne zložitosti, ale jednoducho základ turistickej výbavy overený rokmi! Na 32 kartách vybavenia sú vyobrazené topánky, okuliare, varič, stan alebo napr. lampa. Niektorá výzbroj sa opakuje, čo je dôležité, pretože na určité túry potrebujete výbavu dvakrát. Tie patria k najkomplikovanejším.
Odmenou môže byť určitý počet vrcholových pečiatok (ako si dobre pamätáte, o tie nám primárne v hre ide) alebo rôzny počet tzv. pomocných kameňov. Jednoduchšie túry (1 – 2 potrebné druhy vybavenia) umožňujú získať iba kamene, nie pečiatky!
Táto hra teda disponuje jedinečnou zápletkou – hráči si môžu vybavenie požičiavať. Dokonca musia. Znamená to, že pokiaľ niekomu chýba výbava na splnenie podmienok túry a požiada ma o požičanie jedného či viac druhov vybavenia, požičiam mu ho a nezatajujem či neklamem o tom, či ho mám. Vravíme si vždy pravdu. Pomáhame si vždy, keď to druhý potrebuje. Ponúknutá pomoc však nikdy nie je pre nikoho nevýhodná. Jednak preto, že vybavenie mi v danú chvíľu chýbať nebude, a jednak preto, že hráč, ktorý ma o pomoc požiada, mi vždy na oplátku dáva pomocný kameň. Bez ohľadu na to, či ja vybavenie vlastním. To znie trochu kruto, ale nie je to tak zlé, ako to vyzerá! Stačí totiž zapojiť svoju pamäť a po pár kolách už vieme, aké vybavenie kto má či nemá, a tak kameňmi neplytváme. Naopak, šetríme si ich pre prípad, že sa budú hodiť. V prípade hry dvoch hráčov, má každý hráč 8 kariet s vybavením, pri hre piatich hráčov má každý len 3, čo je v našich silách si zapamätať na efektívne využívanie kameňov.
Kamene získajú hráči na počiatku hry (8 kameňov), ďalej, ako som už spomenula, ich môžu získať splnením podmienok niektorých turistických kariet či v prípade, že sú požiadaní o pomoc. Ich počet sa dá navýšiť tiež tým, že hráč vynechá kolo, alebo zvolenú turistickú kartu odmietne splniť (preto, že predpokladá, že by sa mu to rovnako z rôznych dôvodov nepodarilo). Bez kameňov sa k dobrému výsledku nedostaneme, a tak je dobré s nimi v priebehu hry hospodáriť podľa najlepšieho svedomia. Stávalo sa, že nám občas kamene chýbali, keď sa to práve veľmi hodilo. Aj to je poučenie na nezaplatenie.
Kamene totiž okrem výmeny za požičanie výbavy majú aj iné užitočné možnosti využitia:
Možnosť kúpenia vybavenia v priebehu hry dáva hre väčší spád. V počiatočných kolách hráči zistia, ktoré vybavenie v hre úplne chýba, teda nie je vo výbave žiadneho hráča. Množstvo turistických kariet potom rovno končí odložené v balíčku. Dokúpenie výbavy zlepší hrateľnosť kariet.
Hoci nás táto hra na prvý pohľad toľko neupútala, nakoniec sme objavili jej veľké kúzlo a množstvo pozitív. Spočiatku sme ju doma všetci hrali niekoľkokrát denne vďaka jej zrozumiteľnosti a svižnosti – rýchla príprava a dĺžka hry sú priaznivé v bežnom chode rodiny. Balenie je skladné a hodí sa na cesty už aj preto, že svojim priateľom ju veľmi ľahko vysvetlíte a nemusíte si na ňu vyhradiť celý večer. Má peknú grafiku a pútavý koncept založený na pomáhaní si navzájom – schopnosť neváhať požičať kamarátovi potrebné vybavenie, keď to potrebuje, je vhodné podporiť u detí už v ranom veku. V tejto súvislosti by som si trúfala tvrdiť, že hranica 8 rokov uvádzaná autormi je možno zbytočne vysoká. Kúzlo hry je totiž tiež v tom, že neobsahuje žiadne texty a počty. Pracuje sa len s obrázkami a koncept je ľahko pochopiteľný, primárne založený na zapamätaní si, kto aké karty drží v ruke. Verím, že malí milovníci taktických hier, ktorí trebárs radi chodia na výlety, sa do hry úspešne pustia pokojne už v 6 rokoch. Naučia sa tak aspoň hromadu nových slovíčok, ktoré nepoznajú ani mnohí dospelí (trebárs ako ja termín „putna“).
Hracia doska nie je nutná na to, aby bolo možné si hru zahrať. To je veľkou výhodou. Keď hry berieme mimo domov, dávam často obsah veľkých škatúľ do menších uzatvárateľných plastových škatuliek a vyberám len najnutnejšie diely, čo práve túto hru činí veľmi skladnou. Vďaka svojmu konceptu hra spadá do cenovej úrovne okolo 19 eur, a tak je dostupná aj tým, ktorí nemôžu investovať viac. Verím, že sa do „Hôr“ zamilujete rovnako ako my a nebudete ich chcieť opustiť. Táto hra spĺňa všetky základné predpoklady pre hrateľnosť a obľúbenosť v rodinách s menšími aj väčšími deťmi a radi po nej siahnete, keď sa práve nevydarí počasie, prípadne keď neviete, čo s načatým večerom a do kina už to nestihnete.
„Hory“ sú presne tá hra, kde je potrebné spoznať príbeh zvnútra. Nespoliehať na škatuľu či popisy, ale pustiť sa rovno do hry. Prvá partia je skôr oťukávacia. Zisťujete, ktoré taktiky sú výhodné alebo nie. Už pri tej druhej sme nasadili strategické triky a úplne sa ponorili do vcelku jednoduchých, ale chytľavých pravidiel.
Hracia doska je veľmi jednoduchá a aj celá príprava hry trvá len chvíľku. Hneď ako objavíte v balení tzv. „vrcholové knihy“, čo sú napodobeniny turistických denníčkov – a to vrátane dokonale verne spracovanej vrcholovej pečiatky, ktorú si do knižky každý otlačí vo chvíli, keď k tomu získa patričné „oprávnenie“, zaplesáte. Pečiatky sú v tejto hre vlastne výherné body a ide teda o to získať ich čo najviac. Každý hráč si vezme jednu knihu a vloží si do nej prázdny list so štvorcovou mriežkou na umiestňovanie pečiatok. Pravidlá odporúčajú, aby si hráči obsah knižky, teda počet získaných pečiatok, navzájom neprezrádzali, čím zvýšia napätie hry. Je to na vás, dohodnite sa na začiatku, čo vám viac vyhovuje.
Základnou cestou k získaniu pečiatok je zdolanie rôzne komplikovaných výprav. Ich obťažnosť je vyjadrená a určená potrebným vybavením. Nenechajte sa teda v tomto momente zmiasť očakávaním, že budete niekam cestovať či dosahovať konkrétne ciele, ako to býva pri logisticky pojatých hrách. Nejde o cieľ, ale o prípravu. V tejto hre je vaša misia splnená tým, že získate všetko vybavenie potrebné na danú túru.Práve vybavenie, ktoré hráčom umožní zdolať jednotlivé túry, je na tejto hre jedinečným prvkom. Páči sa mi to jednoduché kúzlo zbierania základných potrieb pre chodenie po horách. Žiadne novodobé vymoženosti, žiadne zložitosti, ale jednoducho základ turistickej výbavy overený rokmi! Na 32 kartách vybavenia sú vyobrazené topánky, okuliare, varič, stan alebo napr. lampa. Niektorá výzbroj sa opakuje, čo je dôležité, pretože na určité túry potrebujete výbavu dvakrát. Tie patria k najkomplikovanejším.
Príprava hry
Na hraciu dosku si na určené miesta položíte balíčky turistických kariet so 6 úrovňami obťažnosti. Pri tých najľahších potrebujete len jeden predmet do výbavy, pri najťažších potom 5, pričom jeden z predmetov je potrebné mať dvakrát. Karty rozdelíte do hromádok podľa týchto úrovní a umiestnite na dosku lícom dole. Z hromádok si počas svojho ťahu každý hráč vyberá turistickú kartu podľa svojej voľby a k nej potom zháňa potrebné vybavenie. Pokiaľ sa mu to podarí, získava odmenu uvedenú na karte (na prehľadnosť je odmena zobrazená aj na hracej doske vedľa každého balíčka).Odmenou môže byť určitý počet vrcholových pečiatok (ako si dobre pamätáte, o tie nám primárne v hre ide) alebo rôzny počet tzv. pomocných kameňov. Jednoduchšie túry (1 – 2 potrebné druhy vybavenia) umožňujú získať iba kamene, nie pečiatky!
Na čo slúžia pomocné kamene? A prečo im vravíme „pomocné“?
V horách totiž každý pomáha druhým, keď to potrebujú. Sme k sebe poctiví a pravdiví. Skrátka, spolupracujeme. Pritom nás hra Mountains učí jednu dôležitú zručnosť – vedieť požiadať druhých o podporu v zmysle pravidla „win – win“. Ide o určitú vzájomnú tímovú podporu. Navyše vlastne nejde toľko o reciprocitu, ale skôr o našu možnosť či schopnosť pomôcť konkrétnemu človeku v danej chvíli, čo aj v živote býva niekedy ťažké prijať.Táto hra teda disponuje jedinečnou zápletkou – hráči si môžu vybavenie požičiavať. Dokonca musia. Znamená to, že pokiaľ niekomu chýba výbava na splnenie podmienok túry a požiada ma o požičanie jedného či viac druhov vybavenia, požičiam mu ho a nezatajujem či neklamem o tom, či ho mám. Vravíme si vždy pravdu. Pomáhame si vždy, keď to druhý potrebuje. Ponúknutá pomoc však nikdy nie je pre nikoho nevýhodná. Jednak preto, že vybavenie mi v danú chvíľu chýbať nebude, a jednak preto, že hráč, ktorý ma o pomoc požiada, mi vždy na oplátku dáva pomocný kameň. Bez ohľadu na to, či ja vybavenie vlastním. To znie trochu kruto, ale nie je to tak zlé, ako to vyzerá! Stačí totiž zapojiť svoju pamäť a po pár kolách už vieme, aké vybavenie kto má či nemá, a tak kameňmi neplytváme. Naopak, šetríme si ich pre prípad, že sa budú hodiť. V prípade hry dvoch hráčov, má každý hráč 8 kariet s vybavením, pri hre piatich hráčov má každý len 3, čo je v našich silách si zapamätať na efektívne využívanie kameňov.
Kamene získajú hráči na počiatku hry (8 kameňov), ďalej, ako som už spomenula, ich môžu získať splnením podmienok niektorých turistických kariet či v prípade, že sú požiadaní o pomoc. Ich počet sa dá navýšiť tiež tým, že hráč vynechá kolo, alebo zvolenú turistickú kartu odmietne splniť (preto, že predpokladá, že by sa mu to rovnako z rôznych dôvodov nepodarilo). Bez kameňov sa k dobrému výsledku nedostaneme, a tak je dobré s nimi v priebehu hry hospodáriť podľa najlepšieho svedomia. Stávalo sa, že nám občas kamene chýbali, keď sa to práve veľmi hodilo. Aj to je poučenie na nezaplatenie.
Kamene totiž okrem výmeny za požičanie výbavy majú aj iné užitočné možnosti využitia:
- V horskej chate možno za ne kúpiť ďalšie vybavenie či pečiatky (karta s horskou chatou sa náhodne vyskytuje v balíčkoch turistických kariet),
- variabilne možno do pravidiel pridať aj možnosť kúpiť za určitý počet kameňov v konkrétnej fáze hry vybavenie či pečiatky (hodnotu si hráči môžu spolu dohodnúť).
Možnosť kúpenia vybavenia v priebehu hry dáva hre väčší spád. V počiatočných kolách hráči zistia, ktoré vybavenie v hre úplne chýba, teda nie je vo výbave žiadneho hráča. Množstvo turistických kariet potom rovno končí odložené v balíčku. Dokúpenie výbavy zlepší hrateľnosť kariet.
Hoci nás táto hra na prvý pohľad toľko neupútala, nakoniec sme objavili jej veľké kúzlo a množstvo pozitív. Spočiatku sme ju doma všetci hrali niekoľkokrát denne vďaka jej zrozumiteľnosti a svižnosti – rýchla príprava a dĺžka hry sú priaznivé v bežnom chode rodiny. Balenie je skladné a hodí sa na cesty už aj preto, že svojim priateľom ju veľmi ľahko vysvetlíte a nemusíte si na ňu vyhradiť celý večer. Má peknú grafiku a pútavý koncept založený na pomáhaní si navzájom – schopnosť neváhať požičať kamarátovi potrebné vybavenie, keď to potrebuje, je vhodné podporiť u detí už v ranom veku. V tejto súvislosti by som si trúfala tvrdiť, že hranica 8 rokov uvádzaná autormi je možno zbytočne vysoká. Kúzlo hry je totiž tiež v tom, že neobsahuje žiadne texty a počty. Pracuje sa len s obrázkami a koncept je ľahko pochopiteľný, primárne založený na zapamätaní si, kto aké karty drží v ruke. Verím, že malí milovníci taktických hier, ktorí trebárs radi chodia na výlety, sa do hry úspešne pustia pokojne už v 6 rokoch. Naučia sa tak aspoň hromadu nových slovíčok, ktoré nepoznajú ani mnohí dospelí (trebárs ako ja termín „putna“).
Hracia doska nie je nutná na to, aby bolo možné si hru zahrať. To je veľkou výhodou. Keď hry berieme mimo domov, dávam často obsah veľkých škatúľ do menších uzatvárateľných plastových škatuliek a vyberám len najnutnejšie diely, čo práve túto hru činí veľmi skladnou. Vďaka svojmu konceptu hra spadá do cenovej úrovne okolo 19 eur, a tak je dostupná aj tým, ktorí nemôžu investovať viac. Verím, že sa do „Hôr“ zamilujete rovnako ako my a nebudete ich chcieť opustiť. Táto hra spĺňa všetky základné predpoklady pre hrateľnosť a obľúbenosť v rodinách s menšími aj väčšími deťmi a radi po nej siahnete, keď sa práve nevydarí počasie, prípadne keď neviete, čo s načatým večerom a do kina už to nestihnete.
RECENZIA: Karuba – HABA
Pokiaľ máte radi princíp tvorenia krajiny (prepojovanie dielikov mapy s obrázkami krajiny a ciest rôznych tvarov), potom je táto hra presne pre vás. A pokiaľ ste si naviac obľúbili kontext dobrodružstva, resp. honby divočinou za pokladmi a pyramídami, potom neváhajte a ...
RECENZIA: Boom, Bang, Gold – HABA
Máte radi hry, kde sa do niečoho búcha a navyše ide o postreh? Taký ten stres, aby človek niečo urobil, čo možno najrýchlejšie? My veľmi nie… Preto keď som z pravidiel hry Boom, bang gold vyčítala, že budem niekam do škatule hádzať plnou parou dynamit a potom rýchlo zbi...
RECENZIA: Karak – ALBI
Pokiaľ by som mala nejakú hru nazvať detskou hitovkou, Karak by na toto ocenenie rozhodne ašpiroval. Asi je to tým, že má českých autorov alebo že nadväzuje na obľúbené hry tatkov: "Temná silueta hradu Karak sa vypína nad vyprahnutou pustatinou. V hlbinách pod jeho rozp...
Monika Domincová
Monika je našou externou posilou, autorkou mnohých recenzií a hodnotení spoločenských hier a stavebníc na blogu Agátinho sveta. Jej záľubou je hľadať edukatívne rozmery naprieč hrami a rozvíjať hrou svoju dcéru Karolínu.