RECENZIA: Príšerky zo skrine – GRANNA
Táto milá a sympatická hra má totiž niekoľko predností, ktoré proste nemožno prehliadnuť:
- Výhodné balenie v škatuli „tak akurát“ veľkej – môžete ju vziať so sebou na víkend, do batohu na výlet alebo napr. na dlhšie posedenie s priateľmi nech už doma, či v reštaurácii.
- Nevyžaduje veľký priestor na hranie. Vďaka tomu, že možno využiť obe časti škatule k hre, nestrácajú sa súčasti hry tak ľahko.
- Grafika je vtipná a originálna, zároveň nezameniteľná.
- Téma strašidielok, ktoré vyzerajú skôr vtipne a navyše ich zatvárame do skrine, je pre bojazlivé deti, ktorých svet je plný neznámych bytostí, ktorými sa cítia byť ohrozené, príťažlivé a zároveň i liečivé.
- Hlavnou schopnosťou, ktorú v hre používame, je pamäť. A tak môžu mať výhodou i tí, ktorí napr. neocenia logické či strategické hry. Navyše tréning pamäti je vždy a všade užitočný, pre deti zvlášť. Osobne navyše oceňujem i fakt, že dieťa úplne nevníma, že cieľom je proste pamätať si. Chce skrátka príšerky zastrčiť do skrine a urobí pre to čokoľvek. Vďaka, tvorcovia!!!
- Princíp hry Príšerky zo skrine je veľmi jednoduchý, ale baví vás, a to pokojne stále dookola. Neomrzí sa. A prekvapivo baví i väčšie deti, ktoré sa tak môžu o hru podeliť i s menšími parťákmi.
- Veľké plus je tiež kooperatívny charakter, ktorý podporuje u detí zdravú súťaživosť v súlade s dobrým pocitom zo spolupráce (spojme sily a dokážeme viac).
Taká hra by proste nemala chýbať v žiadnej knihovníčke.
Keď som tú malú sympatickú škatuľku kupovala, bola moja dcéra ešte malá. Myslím, že mala okolo päť rokov. Ako videla rôzne stvárnené príšeráky, zajasala. Spočiatku som mala obavy, že dieťa, ktoré sa bojí duchov takmer všade, najviac vo vani, bude ešte viac šalieť a vidieť stvárnené postavičky i v postieľke. Opak bol však pravdou. Je zrejme premyslenou taktikou vytvoriť príbeh, kedy premáhame príšerky hračkami a strkáme ich do skrine, čím sa tak od nich oslobodzujeme. Hra je veselá, má spád, je jasná a vhodná pre každého. Zahrajú si ju s deťmi radi prarodičia i rôzne vekovo rozložené skupinky detí.
Všimla som si, že v dnešnej dobe pexeso už toľko „nefrčí“. Možno je to i preto, že práve táto obľúbená hra je jednou z najlacnejších foriem darčekových predmetov, a tak je jej všade plno. Na každom kroku deti dostávajú pexeso. Aspoň nám sa doma hromadia. Nenašla som žiadne, ktoré by zaujalo natoľko, že by sme si na ňom cvičili pamäť. Ale je možné, že je to práve tým, že dcéra rada tvorí a premýšľa a pamäť cielene cvičí nerada. O to viac je pre nás spásou akákoľvek činnosť, ktorá ju tak zaujme, že s radosťou zapne i tú časť mozgu, ktorá je za krátkodobú pamäť zodpovedná.
A priznajme si i my dospelí, kto by neocenil jednoduchú hru, kde si precvičíme svoje mozgové závity práve v oblasti pamäti, aby nás „ten Nemec, ten pán Alzheimer“ raz tak ľahko nechytil.
Nedávno som v obchodoch objavila ďalšie pokračovanie tejto našej obľúbenej hry, ktorú si radi zahráme i po dvoch rokoch, čo ju máme doma. Je určená pre väčšie deti a som veľmi napätá, ako sa podarila. Rada sa s vami opäť podelím o naše prvé dojmy.
RECENZIA: Kayanak – HABA
RECENZIA: A mám ťa! – DJECO
RECENZIA: Mačací klub - MINDOK
