RECENZIA: Rivali - MINDOK
Keď sme skôr chlapsky pôsobiacu škatuľu s dcérou otvárali, nebola som z nej veľmi nadšená. Myslela som si, že to celé bude o predháňaní a vytlačovaní z dráhy, krik a boj… Proste také tie chlapčenské hry, ktoré sú pre budúcich tatkov dôležité a cenné práve v detstve. Moja dcéra nie je úplne princezničkovský typ a odmalička strieda hry bez ohľadu na to, či sú pre chlapcov či dievčatá. Milovala drevené vláčikodráhy a kedykoľvek mala chlapčenskú návštevu, s radosťou vyhrabala v šuplíku súpravu autíčok rôznych veľkostí a tešila sa, že sa konečne s niekým poriadne zahrá na svojom obľúbenom koberci s obrázkami ciest kľukatiacich sa medzi mestami i prírodou.
Moja dcéra teda nadšená a plná očakávania „naskenovala“ hraciu dosku a všetko príslušenstvo a hltala pravidlá rýchlejšie, než som ich ja stačila čítať. Postupne som pri odhaľovaní princípu hry prichádzala konceptu na chuť. Ako správny rodič som hľadala akúkoľvek prospešnosť a prínos pre bystré a tvorivé dieťa, ktorého čas je nutné zaplniť niečím edukatívnym, aj keby to bolo len počítanie bodiek na hracej kocke.
Veľmi rýchlo nám stúpal adrenalín v krvi a obe som sa nemohli dočkať, až dočítame poslednú vetu v návode na hru. Pravidlá nie sú zložité a dajú sa veľmi dobre predvídať. Sú vymyslené tak, aby hĺbka zážitku bola veľká i pri úplne jednoduchom koncepte hry. Tlieskam!!! Nebolí ma pri čítaní hlava z toho, ako sa mi z nej dymí, čo sa mi občas pri čítaní pravidiel stáva. V pokoji pomyselne mávam štartovacou vlajočkou a ideme!
Dúfam, že ste tiež natešení a máte chuť túto jazdu s nami absolvovať! Tak sa držte, ideme!!
Základným princípom čisto súperivého stretnutia je celkom neprekvapivo jazda áut od štartu do cieľa. Dostať sa do cieľa ako prvý je triumf, nie však nutne jediný a nevyhnuteľný. I bez prvého miesta možno pri troche šikovnosti vyhrať. Nie je to teda tak jednoduché – hnať sa ostošesť s autom kľukatou dráhou na koniec a potom zaškrípať brzdami. Taktika je podstatou cesty k víťazstvu a veľakrát úplne nenápadné ťahy vedú práve k najlepšiemu bodovému výsledku. Je zaujímavé, ako deti ľahko vytušia, čo je práve tým správnym prístupom. Stále ma neprestávajú udivovať svojím talentom a chuťou vyhrať. Keď bol u nás na návšteve rovnako starý (teda osemročný) kamarát, zachoval sa podobne – okamžite vychytal podstatné zásadné triky a porazil ma.
A aké je teda to tajné kúzlo na ceste k výhre? Áut je celkom 6 – každé inej farby. Na počiatku hry však o tom, kto aké auto bude pomyselne riadiť, nerozhoduje voľba ani náhoda, ale premyslená dražba. Pritom je potrebné zvážiť nielen aké auto zvolím, koľko áut vôbec do svojho tímu naberiem, ale predovšetkým akú finančnú sumu navrhnem tak, aby som auto získala, ale zároveň za čo najnižšiu možnú cenu. Rovno sa s vami môžem podeliť o svoju skúsenosť, že vydražiť 4 autá, každé za 6 miliónov, k výhre hráča ťažko dovedie. A prečo?
Celkové skóre totiž ovplyvňuje niekoľko zásadných faktorov, a to:
-
Koľko áut a za akú sumu peňazí vydražíte na začiatku (a pozor, len jedno z áut dáva právo svojmu majiteľovi začať v hre ako prvý!).
-
Ako správne tipujete v stávkach na víťaza.
-
Aké poradie nakoniec vaši jazdci v pretekoch získajú.
Ľahko ste zistili, že v tejto hre počítame v miliónoch (aké strhujúce). Počty sú síce základné, ale výsledná rovnica už tvorí dobrú matematickú úlohu, pri ktorej sa i druhák môže zapotiť. Navyše malá chybička znamená veľký rozdiel, takže decká… Počítať presne!
Maximálna čiastka v dražbe je 6 miliónov za auto. Za prvé miesto pre porovnanie získate miliónov 12.
Zaujímavá je i čiastka, ktorú získate, pokiaľ si dobre tipnete na víťaza už pri prvej stávke. Stávky sú 3, ale samozrejme tá prvá, najviac vzdialená od konca, je najväčšia stávka do lotérie, a tiež podľa toho i ocenená.
Pokiaľ teda vlastníte napr. modré auto, ktoré dôjde do cieľa prvé, a navyše si na neho vo všetkých troch kolách stavíte, máte veľkú šancu vyhrať, i keď ste autá na začiatku vydražili menej výhodne.
A ako sa s autami pohybovať? Úplne jednoduchý princíp, ale dokonalý v tom, že nezostávate napospas náhode, ako napr. pri hádzaní kockou, ale vysokou mierou ovplyvňujete, ako sa vaše i ostatné autá posúvajú k cieľu. Taktizovať je nutné i preto, že na trase sú rôzne zúženia a tie sa dajú pekne nepríjemne zablokovať. Je tiež potrebné dobre voliť cestu, pretože pokiaľ vyberiete vnútornú dráhu, dôjdete, samozrejme, ďalej (čo deti nie vždy na počiatku automaticky domyslia).
K posunu vám pomáhajú dômyselne navrhnuté karty. Každá z nich obsahuje rôzny počet farieb, ktoré zodpovedajú farbám áut. Nechýba, samozrejme, ani farba neutrálna, teda žolíková. Každá farba môže mať rôzne poradia a tiež rôznu hodnotu. Je teda úplne zásadné vybrať práve ten najlepší variant z niekoľkých kariet, ktoré máme v ruke. Jeden dobrý ťah môže všetko zamiešať.
Karty sú rozdané medzi hráčov a v priebehu hry si každý tzv. dolízava zo svojho balíčka po použití (a teda odhodení) karty z ruky. Tieto karty na počiatku hry slúžia i ako „peniaze“ pri dražbe áut. Myšlienka peniaze nepoužívať, ale iba zaznamenávať hodnoty a tie potom spočítať na priložených formulároch, sa mi veľmi páči. Vlastne tak ešte lepšie kopíruje reálny svet – okrem celej myšlienky pretekov (náklady na kúpenie áut, stávky a odmena za víťazstvo). Je potrebné naučiť sa počítať tok peňazí i v abstraktnej podobe – bez bankoviek. Je to trochu ťažšie, ale nevyhnutné v dobe, kedy sa väčšina transakcií postupne prevádza do bezhotovostných prevodov.
Ako dopadla naša prvá hra?
Obohatením pre skúsených hráčov môže byť doplnkový princíp zvláštnych schopností jednotlivých vodičov (niekto napr. má tú „schopnosť“ vybrať si, či na karte posúva autá v poradí zhora nadol či zdola nahor, čo sa v bežných pravidlách nesmie). Tým hra získa novú dynamiku a nutnosť premýšľať o trochu viac.
Musím uznať, že hra Rivali upútala našu pozornosť na relatívne dlhší čas. Už prvý večer sme ju hrali niekoľkokrát a stále nás baví. Osvedčila sa tiež pri stretnutí s kamarátmi i dospelými, a to práve vďaka rýchle pochopiteľným pravidlám a univerzálnosti konceptu, ktorý ocenia všetky vekové kategórie, ale predovšetkým (možno nečakane) obe pohlavia. U detí, ktoré sú ešte príliš malé, alebo sa napr. dlhšie ostýchajú, poslúžila hracia doska, ktorá je obojstranná, teda ponúka dve rôzne dráhy s rôznou dynamikou a v kombinácii s prepracovanými farebnými autíčkami, skrátka ako inšpirácia pre vlastné dobrodružstvo malých pretekárov.
RECENZIA: Gravitrax
RECENZIA: Guľôčková dráha – CLEMENTONI
RECENZIA: Karak – ALBI
