RECENZIA: Tajná výprava čarodejníkov – MINDOK
Či už sa deti boja čarodejníkov, duchov a strašidiel viac alebo menej, aj tak ich témy okolo tajuplných bytostí priťahujú ako magnet. Keď som sa s touto hrou prvýkrát stretla na Festivale Agátinho sveta, nečakala som, že by u nej dcéra v svojich ôsmich rokoch vydržala. Veľmi jednoduchá hracia doska plná obrázkov síce okamžite zaujme všetky deti, pôsobí však tak jednoducho, že dospelý predpokladá minimálnu nutnosť premýšľania a sústredenia. Ale opak je pravdou.
Dômyselná hra Tajná výprava čarodejníkov od spoločnosti Mindok obsahuje dôležitý prvok spojený s pamäťou, ktorý mám u hier veľmi rada. Nie je to teda len o náhode, čo mi určí kocka, ale predovšetkým ovplyvňujem svoj úspech tým, že si pamätám, aký symbol sa skrýva pod jednotlivými stromami (žetóny stromov sú obojstranné a na rube majú len obrázky).
Príbeh hry je krásne rozprávkový. Na polnočnom trhu pre širokú kúzelnícku verejnosť nemajú kúzelnícki učni (hráči) čo robiť. Ale už ich zazrel Bludovít a snaží sa ich dohoniť. Majú síce náskok, ale je len na nich, či ho predĺžia alebo skrátia. Musia čo najrýchlejšie doraziť na akadémiu a to skôr, než budú chytení.
Jediná záchrana sú pre nich maličkí bludiaci, ktorí im radi posvietia na cestu. Ich pomoc však prichádza len vtedy, keď si učni (hráči) dokážu spomenúť, pod ktorým stromom sa konkrétni bludiaci schovávajú. Pri každom ťahu hráči hádžu 3 kockami. Niektoré obrázky na nich znázorňujú práve bludiakov. Môžu vám teda padnúť až 3 bludiaci. Postúpite o toľko políčok, koľko ich správne pod stromami odhalíte. Tí sa však po každom ťahu ukryjú zase späť, takže je nutné si ich umiestnenie pamätať po celú dobu naháňačky.
Môže vám však padnúť „lektvár“, máte potom bonus naviac – môžete posunúť ktoréhokoľvek učňa vopred. Pokiaľ však padne Bludovít, posúvate naopak zákerného ducha.
Pri hľadaní bludiakov sa vám občas (hlavne spočiatku) stane, že nájdete pod stromom schovaného Bludovíta. Tým ťah končí a o jedno pole posúvate opäť figúrku ducha.
To najväčšie kúzlo, ktoré táto čarodejnícka hra plná prekvapení a napätia skrýva, je možnosť spolupráce. Hráči sú predsa kamaráti a tak si po celú dobu môžu pomáhať. Nielen pri hľadaní bludiakov, ale tiež pri posúvaní učňov s pomocou lektvárov. V tú chvíľu sa môžu dohodnúť, komu také kúzlo najviac pomôže. Až vo chvíli, keď sa čarodejník ocitne na schodoch školy, stráca podporu ostatných. Je sám za sebe a do cieľa už musí vlastnou cestou. Po vkročení do dverí nad ním stráca duch moc a hráč už s kockou nehádže. Môže však pomôcť ostatným dostať sa na schody školy (hlavne pri odhaľovaní bludiakov), kde sa už aj oni musia opäť postarať sami o seba.
Kooperatívnosť hry sa ukáže i tým, že výhra je spoločná – teda len pokiaľ všetci učni dorazia bezpečne do školy. Pokiaľ ktoréhokoľvek z nich polapí duch, nikto nevyhráva. Platí teda všetci za jedného, jeden za všetkých. Mám rada tú atmosféru u hier, kedy spolupracujeme, aj keď v niektorých chvíľach každý hrá sám za seba. Skrátka tak, ako funguje sám život. Nemôžeme stále súperiť, tým sa vyčerpávame. Je dobré naučiť sa pomáhať si navzájom na ceste k cieľu a v pravú chvíľu sa vedieť presadiť, ideálne bez obetí druhých.
Hra má ešte jeden faktor, ktorý zvyšuje napätie a sťažuje cestu k cieľu (vyskúšali sme hrať bez tohto efektu a uznali sme, že to vôbec nebolo napínavé). Na hracej doske vyznačujú cestu učňom (a teda aj Bludovítovi) kamene, na ktorých sú zobrazené rôzne počty šípok. Najskôr jedna, ale v druhej polovici tri. Šípky nám hovoria, o koľko polí na konci každého kola poskočí Bludovít. Je to záludnosť, ktorú je treba brať v úvahu. Na začiatku nezaspať na vavrínoch vďaka náskoku, ktorý máme. On sa nám ľahko rýchlo stratí. Či už preto, že zabudneme umiestnenie bludiakov alebo podceníme práve stúpajúcu rýchlosť ducha.
Ďalším obohatením hry sú žetóniky lektvárov a očarovače kociek. Tie umožňujú posunúť čarodejníka o jedno políčko alebo prehodiť všetky kocky. Žetóny dostanú hráči k dispozícii od začiatku hry. Ich počet potom ovplyvní obtiažnosť a napätie naháňačky.
U nás táto hra vyhrala vo všetkých smeroch. Krásna grafika, pútavé a napínavé prostredie, jednoduchý koncept postavený na spolupráci i súťažení, v neposlednom rade i pevné spracovanie prvkov, poctivé figúrky z dreva a relatívne skladné spracovanie.
RECENZIA: Doba kamenná Junior – MINDOK
Pokiaľ máte radi historické témy a doba prvých ľudí loviacich mamutov vaše deti osloví, určite odporúčame jedným hlasom ponoriť sa do čítania pravidiel hry Doba kamenná Junior a vžiť sa do role pravekých ľudí: „V dobe kamennej pred 10 000 rokmi sa život ľudí veľmi líšil...
RECENZIA: Kayanak – HABA
Ďalšia z radu hier, ktorá ma veľmi milo prekvapila. Na prvý pohľad príliš jednoduchý koncept pre škvrňatá zmenil jedno naše dopoludnie na množstvo nadväzujúcich príbehov z oblasti večného ľadu. A keď po prvýkrát otvoríte škatuľu, zaujme vás netradičný nápad s papierom, ...
RECENZIA: A mám ťa! – DJECO
2. 2. 2020
Mačacia téma najmä dievčatá takmer nikdy neomrzí. Hneď ako však mačky chytajú myši a cieľom je vlastne myšky zjesť (pokiaľ však práve na vás pripadne rola myši, potom je to konzumácia syra), chytí dej i bojovnejších chlapcov. Tejto hre väčšinou všetci vravia „mačky“, al...
Monika Domincová
Monika je našou externou posilou, autorkou mnohých recenzií a hodnotení spoločenských hier a stavebníc na blogu Agátinho sveta. Jej záľubou je hľadať edukatívne rozmery naprieč hrami a rozvíjať hrou svoju dcéru Karolínu.