RECENZIA: Zombie Kidz: Evolúcia
Nevšedné, nové, hravé, detské, strhujúce, svižné, prekvapujúce (a to neustále), návykové. Mohla by som ešte pokračovať i tým, že malá škatuľa na prvý pohľad vyzerá, že toho veľa neponúka, ale výstižné slovo „evolúcia“ v názve dokonale vystihuje, čo vás čaká. Ako sa dokáže vyvíjať sama hra, bude sa najskôr vyvíjať i váš názor na ňu. Spočiatku si asi poviete; „Čo na tom všetci majú?“ alebo „Veď je to o ničom“… a uzavriete to najskôr vetou „Z toho sa čoskoro zbláznim!“.
Lenže ono vás to najskôr čoskoro prekvapí. A tým „to“ nemyslím zombieov skrytých v niektorej miestnosti školy, ktorú práve banda nie príliš vzhľadných (ale zas nie toľko strašidelných) „slizákov“ napadla.
Táto malá škatuľka obsahujúca len pár kartičiek, kocku a relatívne malú a jednoduchú obojstrannú hraciu dosku s pôdorysom školy, totiž veľmi pomaly a postupne odkrýva svoje tajomstvá s tým, ako veľmi ju hráte.
Začnete najskôr tak ako my – zahráte si základné pravidlá a zistíte, že tá strana dosky, ktorá je určená pre dvoch hráčov, je skutočne v dvoch ľahšia a dobre hrateľná. Pôdorys má totiž viac vchodov. Hoci ako bystrý a dômyselný rodič začnete túto „odrhovačku“ hrať možno s istou nevoľou, zistíte už po pár minútach, že vo vašom tele nápadne stúpa adrenalín a že vlastne dúfate, že tie potvory pokoríte. Čím ďalej, tým viac si prajete nad nimi vyhrať. Napätie stúpa, zombieovia obsadzujú jednotlivé miestnosti a vy sa snažíte so svojím dieťaťom dohodnúť, aký krok teraz urobíte, aby ste tak akurát riskovali a zvýšili tak šancu nad nimi vyhrať.
Ako z toho jasne vyplýva; „zombíci“ je hra dokonale kooperatívna, a to s veľkou dávkou napätia a spádu. Po chvíli zistíte, že kockou hádžete čím ďalej, tým rýchlejšie a nakoniec vlastne necháte hádzať kockou jedného hráča, aby vás nezdržovalo odovzdávanie z ruky do ruky.
Hneď ako zistíte, že princíp hry je síce fajn, ale „zblbnúť“ pri nej nehodláte, vrátite sa k jednoduchým pravidlám a začítate sa znovu a pozorne do „Príručky lovca zombi“, ktorý vás hneď na obálke varuje, že v škatuli nájdete niekoľko (tajných) obálok, ktoré nesmiete otvárať – dokiaľ na to vyslovene nebudete vyzvaní.
Evolúcia začína!
Za každú dohranú hru vylepujete do svojho preukazu hráča (je súčasťou príručky) samolepky s obrázkom mozgu (aké trefné) a zároveň postupne plníte množstvo rôznych misií. Takouto misiou je napr. v prvej fáze „Vyhrajte hru s 2 hráčmi“, kedy postupne rastie počet hráčov až na maximum 4. V ďalšej fáze napr. máte za úlohu hru spoločne vyhrať so 6 zombieami namiesto všetkých 8, ktorí sú k dispozícii. Tým sa hra o dosť sťaží, pretože v celej hre ide predovšetkým o to, aby zombieovia neobsadili školu. Hra končí, pokiaľ všetci zombieovia zabrali niektorú z miestností. Keď teda znížite celkový počet zombieov, koniec nastáva skôr. Ďalšou misiou môže byť výhra v dvoch hráčoch, ale na tej strane hracej dosky, ktorá je určená pre viac hráčov a má teda menej dverí, ktorými môžete prechádzať. Musím uznať, že pri tomto variante sme sa dosť zapotili. Za každú splnenú misiu si môžete vylepiť samolepku trofeje do svojho preukazu.
Ako samolepky pribúdajú, dostávate sa k vylepovacím políčkam a možnosti otvoriť prvú (až trinástu) tajnú obálku. A evolúcia sa rozbieha na plné obrátky! V obálkach nachádzate nečakané nové rozmery hry – pokročilé pravidlá, nové schopnosti hrdinov, odznaky hodnosti, ktoré rovnako vylepujete do preukazu. Prechádzate teda hodnosťou nováčika, amatérskeho lovca zombieov, hrdinného lovca, až k ultimátnemu lovcovi zombieov (hodností je celkom 7).
Už chápete, čo autori myslia pojmom „evolúcia“?
Áno, základná hra Zombie Kidz je skutočne jednoduchá a svižná. Zvládnu ju i menšie deti. Počet hráčov 2 – 4 je ideálnym a najčastejším možným variantom. Kooperatívnosť je stále viac oceňovaná i súťaživými deťmi, pretože vyhrávame predsa spoločne nad „zlom“, a to dáva omnoho väčší zmysel než poraziť kamaráta. Dcéra úplne miluje tú chvíľu, kedy obe dorazíme k bráne v rohoch dosky a uzamkneme ju pred zombieami. Súčasťou rituálu „oslavy“, že sa nám to podarilo, je totiž tľapnutie, tzv. „high five“. Dôsledne si zakaždým musíme tľapnúť a je to okamžik, kedy deti prežívajú ten úžasný pocit spoločne dosiahnutého cieľa.
Pokiaľ si len chceme užiť radosť a napätie a spoločne si zahrať napr. len pár minút, použijeme základný koncept a pri tom sa bezstarostne ponoríme do deja. Umiestnime zombieov k 4 bránam do školy a zvyšných 4 necháme v tzv. rezerve. Hádžeme kockou, ktorá má na sebe farby miestností školy. Keď padne určitá farba, do miestnosti s touto farbou umiestnime nového zombieho. Vyhnať zombieov z miestnosti môžeme tým, že do nej vstúpi ktorýkoľvek hráč. Pri každom hode máme možnosť urobiť jeden pohyb medzi miestnosťami. Cieľom však nie je donekonečna vyhadzovať zombieov zo školy, to by bolo jednoduché (ale i to ide použiť ako zjednodušenie pre menšie detičky). Našou úlohou je pozatvárať všetky brány, a to tak, že sa postupne u všetkých zídu aspoň dvaja hráči a zamknú ich (položením žetónu s kľúčom). Pozor, nezabudnite si zakaždým tľapnúť – a poriadne!
A kto teda vyhráva? My všetci. Ale iba pokiaľ sa nám podarí zamknúť brány skôr, než všetci zombieovia zaplnia školu. Zdá sa to jednoduché, ale rolu hrá náhoda, a tak sa rozhodujete s veľkou dávkou neistoty a zároveň vlastne učíte deti kalkulovať akúsi pravdepodobnosť budúceho vývoja. Dokiaľ sú v miestnosti zombieovia maximálne dvaja, stačí vstúpiť a vyprášiť ich von do rezervy. Hneď ako však stúpne počet na troch, do miestnosti už vstúpiť nemožno. Zombieovia sa tam potom hromadia a vy máte dlhšiu cestu k bránam, pretože miestnosť musíte obchádzať. To je sila. Nervy tečú, zombieovia pribúdajú. Zakaždým sa modlíte, nech padne tá strana kocky, ktorá nemá žiadnu farbu, a vy tak získate jeden krok navyše pred príšerami.Už od prvej hry ma nadchlo vidieť, ako deti vedia zvládať ten tlak – rozhodovať sa, riskovať, počítať však i s určitou dávkou rizika, neprehnať to. Bola som vďačná dcére, že často rozhoduje i za mňa. Nebojí sa rozhodnúť pod tlakom. Kalkuluje ďalšie ťahy a skrátka občas podstúpi i väčšie riziko. Ono to proste nejako dopadne. Kde je ten správny level rizika, určuje každý z nás. Prístup k riziku sa totiž líši. Objavíte opatrných hráčov, ktorí pre istotu vyháňajú votrelcov radšej hneď, a potom tých, ktorí zariskujú a idú do cieľa priamo. Nič nie je zle, naopak. Preto hráme spolu, aby sme sa navzájom inšpirovali a učili sa od seba – nebáť sa, ale tiež zbytočne neriskovať, a tým ohrozovať výsledok celej partie.
Moje počiatočné sklamanie nad istou primitívnosťou hry a jednoduchým obsahom bolo rýchlo vystriedané nadšením a zápalom. Do hry ma vtiahla dcéra, ktorá sa do nej zamilovala hneď. Zombie Kidz je skrátka šitá deťom na mieru a neviem si predstaviť, že by nejaké dieťa rovno odmietlo hru hrať s tým, že ho „nebaví“. Je to presne ten koncept, ktorý deti ocenia.
Áno, týmto je potrebné uznať, že nejde o strategickú hru, ktorá zabaví dospelých a uspokojí vysoké nároky na premyslenosť a zložitosť konceptu. Ide tiež o dospelými občas nie príliš obľúbený nápad s vyháňaním zombieov. Deti to ale chcú a z nejakého pre mňa nepochopiteľného dôvodu ich to priťahuje. Pokiaľ ide o dospelých, veľmi dobre sa hra uplatní na dobrej oslave.
Tip: Pozrite sa tiež na video, v ktorom vám naša Jana spoločne so svojím synom Markom, predstaví hru Zombie Kidz.
Zombie Kidz je úplne zaslúžene obľúbenou klasikou a medzi deťmi spôsobuje akúsi nákazlivú mániu. My dospelí nemusíme úplne chápať, prečo sa to tak deje. Skrátka, autorom sa niečo podarilo dosť dobre. Vo svojej cenovej kategórii hra vyčnieva a je rozhodne dobrou, ak nie prvou voľbou, pokiaľ hľadáte hru, ku ktorej sa deti budú vracať a hneď tak ich neomrzí, alebo rýchlu a napínavú hru pre celú rodinu, ktorá je zárukou dobrej zábavy všetkých vekových skupín.
RECENZIA: Zachráňte príšerky - MINDOK
Zachraňovanie príšeriek v podobe roztomilých potvoriek, ktoré vyvolávajú sympatie skôr než obavy, sme si okamžite obľúbili. Táto hra ponúka všetko to, čo máme na hrách radi, preto praktické a skladné balenie máme doma už dlhšiu dobu neustále poruke. Myslím, že tento „st...
RECENZIA: Veža čarodejníc - MINDOK
Pokiaľ u vás doma „frčí“ kúzlenie, čarodejnice s metlami i bez nich, kostýmy so špicatými klobúkmi alebo vaše deti láka dobrodružstvo pod rúškom noci napr. vo forme nočného bojového cvičenia s kmitajúcimi svetielkami, iste vás bude baviť táto jednoduchá, ale pritom veľm...
RECENZIA: Kaviareň mimozemšťanov – DJECO
„Kaviareň pre mimozemské príšerky“ si dcéra bez váhania vybrala už podľa vzhľadu krabice. Úplne ju okúzlila svojim originálnym pojatím a atmosférou. Obludárium v podobe občerstvenia, kde budeme obsluhovať netradičných zákazníkov. Tá predstava nás lákala obe. Novinka od ...
Monika Domincová
Monika je našou externou posilou, autorkou mnohých recenzií a hodnotení spoločenských hier a stavebníc na blogu Agátinho sveta. Jej záľubou je hľadať edukatívne rozmery naprieč hrami a rozvíjať hrou svoju dcéru Karolínu.