RECENZIA: ZOO snov – DJECO
Keď som prvýkrát uvidela nádhernú krabicu plnú obrázkov zvierat z našej domácej „hitparády“, nešlo odolať. Vlastné ZOO sme vytvárali už veľakrát a to v rôznych podobách, preto som vedela, že hra na túto tému zaboduje. Jasný koncept a pravidlá umožňujú rýchlo začať. Kto by nechápal, že je treba urobiť výbehy, medzi nimi cesty a na tie umiestniť návštevníkov?
Potom už stačilo len dodať, že každá cesta môže mať len jedného panáčika a každá strana výbehu, ktorá s ním susedí, je za bod. No to je predsa logické – k čomu inému slúžia zoologické záhrady?!Je to ideálna hra pre netrpezlivé deti, ktoré nerady čakajú, než sa prečítajú celé pravidlá. Je fakt, že prechádzanie všetkých detailov niektorých hier je niekedy až nekonečné aj pre dospelých. Už sme natešení a zrazu ešte táto situácia a ďalšia situácia a čo keby toto a tamto... Koľkokrát si hovorím, prečo som sa nevrhla do rýchločítania už skôr.
Skrátka začneme hrať a ono sa to vykryštalizuje...
Zdanlivo jednoduchá hra zrazu dostáva jasné obrysy strategického rámca. Čím ďalej hráte, tým viac si uvedomujete, že keď príliš nepremýšľate, veľa vytúžených bodíkov nenazbierate.
Do hry totiž vstupuje faktor náhody – čiže rizika. Nikdy neviete, ktoré dieliky sa poslepiačky dostanú von z vrecúška. A v tom je ten najväčší zakopaný pes! Ono môžete stokrát postaviť cesty, ale keď vám nepríde dielik s variantom „pridaj panáčika“, ste nahraní... Postupne meníte prístup, skúšate rôzne možnosti a niekedy to skrátka nevyjde. Zistíte, ako veľa vás núti premýšľať len fakt, že cesty sa musia vždy napájať na seba.
Hrali sme niekoľkokrát za sebou, opäť sa mi páči možnosť obohatiť hru nadstavbou (napr. že farba panáčikov hrá alebo nehrá úlohu alebo použitie rôznych hracích dosiek).
Čo ma na tejto hre zaujalo najviac? Mali sme už niekoľko hier, kde je potrebné skladať tvary zložené z štvorčekov do rôznych obrazcov a tie skladať do obmedzeného priestoru. Pokiaľ poznáte hru Ubongo, tá je na tomto princípe postavená. Lenže chýba tam ten príbeh! Stále som si myslela (a snažila sa to bez konfliktu prijať), že moja dcéra jednoducho nevyniká v tejto oblasti - asi jej niečo nejde, alebo to nechápe. Jej odpor k podobných hlavolamom sa mi zdal až prekvapivý. Lenže ono to malo iný dôvod! Chýbal tomu zámer – prečo by to robila!
Preto mám túto hru veľmi rada. Dodala nám chuť trénovať zdanlivo jednoduchý, ale deťmi nie vždy obľúbený spôsob myslenia. Zaradila by som ho do oblasti orientácie v priestore a geometrii. Som tejto hre vďačná, že nám, okrem možnosti si túto šikovnosti zlepšovať, dala jasnú správu, že aj túto tému deti zvládajú bravúrne. Len k tomu potrebujú ten správny kontext.
RECENZIA: Mačací klub - MINDOK
Už samotný názov hry „Mačací klub“ z vydavateľstva Mindok zvláštnym spôsobom oslovuje dievčenský svet. Akoby hypnotizoval malé i väčšie dievčatá a lákal ich na hranie. S touto hrou som sa prvýkrát stretla na Festivalu Agátin svet, ktorý s dcérou navštevujeme pravidelne ...
RECENZIA: A mám ťa! – DJECO
2. 2. 2020
Mačacia téma najmä dievčatá takmer nikdy neomrzí. Hneď ako však mačky chytajú myši a cieľom je vlastne myšky zjesť (pokiaľ však práve na vás pripadne rola myši, potom je to konzumácia syra), chytí dej i bojovnejších chlapcov. Tejto hre väčšinou všetci vravia „mačky“, al...
RECENZIA: Jungle Logic – DJECO
Jungle Logic od Djeca nie je v pravom slova zmysle hrou, ale skôr hlavolamom. Je určený iba pre jednu osobu. Hodí sa teda pre prípad, kedy jedno dieťa má chuť robiť niečo samostatne a nepotrebuje k tomu dospelého či skúsenejšieho radcu, čo považujem za určitú výhodu pre...
Monika Domincová
Monika je našou externou posilou, autorkou mnohých recenzií a hodnotení spoločenských hier a stavebníc na blogu Agátinho sveta. Jej záľubou je hľadať edukatívne rozmery naprieč hrami a rozvíjať hrou svoju dcéru Karolínu.