RECENZIA: A mám ťa! – DJECO
Čo sme ocenili hneď po otvorení škatule hry francúzskej značky Djeco A mám ťa!, je jej perfektné a dôkladné prevedenie. Konečne raz nehráme s fádnymi i farebnými panáčikmi z dreva, ktorí snáď už vo svete doskových hier zvládajú roly kozmonautov, lovcov i vlkov.
Nápad obohatiť obvyklú kartónovú dosku o drevený stolček, ktorý možno ľahko zložiť a rozložiť, vnáša do hry väčšie napätie a pestrosť. Zároveň tým vzniká nádherný kreatívny priestor pre menšie deti, ktoré si v okamžiku vytvoria vlastné príbehy o maškrtnej mačke a prefíkaných myškách, ktoré bývajú vo svojich „domčekoch“.
Fakt, že mačka môže na stôl a nie pod neho a myši zase naopak, koreluje s realitou, a tak nás pomyselne prenesie do sveta animovaných filmov s podobným námetom.
Hra je určená pre deti od 6 rokov. Verím ale, že ju zvládnu i mladšie deti, zvlášť pokiaľ ju napr. uvidia starších súrodencov niekoľkokrát hrať. Svojím pojatím je hra pútavá pre širšiu vekovú skupinu. Veľmi ľahko sa dá prispôsobiť pre mladších napr. tým, že sa na stôl dajú len kartičky so syrmi a vynechajú sa zložitejšie varianty (napr. kartička vidlička, ktorá umožňuje myške syr „nabodnúť“ i mimo políčko, kde stojí). Kartičky možno úplne vynechať a hrať sa len na to, že mačka naháňa myši, a tým precvičovať počty.
Hoci sa v pôvodných pravidlách počíta s tým, že každý hráč hýbe iba s jednou figúrkou (mačka je jedna a myši štyri), v pohode si možno hru zahrať i vo dvojici, čo mám overené. Dcéra ovládala všetky myši a ja mačku. Je to určite zábavnejšie než vziať do hry myšku len jednu.
Myši začínajú vo svojich domčekoch a hra končí tým, že sa aspoň jedna z nich do domčeka zase vráti, a to potom, čo myši spoločnými silami nazbierali a pojedli všetky kúsky syra. V prípade potreby možno túto podmienku zmeniť tak, že sa buď úplne vypustí, alebo naopak vyžadujeme návrat u všetkých myší.
Mačka samozrejme myšky naháňa a tým, že ich chytí, ich vyradí z hry. Pokiaľ teda myši vychytá, hra končí jej výhrou. To sa mi však, ako hráčovi s rolou mačacou, ešte bohužiaľ nepodarilo.
Na oboch kockách (jedna patrí mačke a druhá myškám) sú čísla od 1 do 4. Vďaka tomu zvládne hru v určitej podobe i veľmi malé dieťa. Posúvanie vertikálne či horizontálne je zrozumiteľné. Princíp, že otočím kartičku, ktorá leží na políčku, kam moje zvieratko dôjde, je tiež veľmi jasný. Pretože myší je viac a kartičky ponúkajú viac možností, ktoré vopred nepoznáme (sú totiž otočené lícom nadol), umožňuje hra strategicky premýšľať nad tým, ktorou myšou a ktorým smerom je najvhodnejšie ísť.
Pokiaľ ako rodičia deťom radi sprostredkujete poznanie, že je často lepšie spojiť sily a dokázať tak viac, oceníte iste kooperatívny charakter hry. Myši totiž hrajú spoločne proti mačke a keď je „myší“ hráč na ťahu, volí, ktorou z myší bude hrať.
Ako už som sa zmienila, atraktívnosť pre menšie deti je umocnená tým, že všetky diely sú dostatočne veľké a odolné i voči menej šetrnému zaobchádzaniu. Vlastne si neviem predstaviť, že by sa niečo s hracími dielmi mohlo stať. Tak trochu som to otestovala. Hra sa zdá byť takmer nesmrteľná (formou i pojatím). To samozrejme korešponduje s tým, že máme v rukách krásny príklad klasickej rodinnej hry, ktorá je dostatočne jednoduchá, ale i komplikovaná, hravá a veselá, napínavá a esteticky príťažlivá, aby bavila malých i veľkých a neomrzela sa po druhom zahraní. Je teda adeptom na stále miesto v knižnici v rodinách s jedným i piatimi deťmi, ktoré postupne dorastajú a zapoja sa tak, ako im to ručičky dovolia. Tí najmenší si môžu napr. najskôr trénovať počítanie s kockou alebo konštruovať naháňačky mačky na partu myší.
Chcete si prečítať i ďalšie recenzie Moniky a Karolínky? Postupne ich pre vás budeme publikovať na Maminom blogu tu.
RECENZIA: Mačací klub - MINDOK
RECENZIA: Kayanak – HABA
RECENZIA: Boom, Bang, Gold – HABA
