Rozhovor o hrách s Monikou Domincovou
Tvojím veľkým herným parťákom je dcéra Karolína. Ako ste zistili, že vás baví hry hodnotiť?
Karolína sa veľmi rada učí nové veci. Je ale tvrdohlavá a rada si určuje vlastné pravidlá. Najskôr teda prebiehalo naše hranie tak, že vytvorila vlastné verzie, často vyrába i svoje vlastné hry. Tam som vnímala zaujímavý prvok učenia a rozvoja. Premýšľali sme spolu o princípe hry a skúšali rôzne možnosti pravidiel tak, aby to celé fungovalo.
V začiatku sme najviac používali klasické Človeče, nehnevaj sa a “hady a rebríky”. Tam sa totiž nedalo veľmi uhnúť z pravidiel. Vďaka tomu sme sa učili rešpektovať nastavený poriadok. Veľmi skoro sme sa naučili i šachy. Túto hru som považovala za niečo tak zložité a logické, že ma nikdy veľmi nelákala. Preto som veľmi ocenila úžasnú hru Twisty, ktorá funguje na podobnom princípe, ale je omnoho hravejšia a jednoduchšia. Baví všetkých členov rodiny a zvládam ju i bez dokonalej znalosti šachových partií. Ako tak hľadáme vhodné hry pre nás, vždy sa o nich rozprávame, hodnotíme, ktorá nás baví a prečo, skúšame nové varianty, kedykoľvek je to možné.
Spoločenské hry sa teda stali nedeliteľnou súčasťou vášho života...
Vďaka veľkému rozsahu skúseností začíname mať prehľad a dokážeme hry porovnávať, hľadať analógie a poznáme tak ľahšie hru dobrú – avšak i to je relatívny pojem. Čo je vlastne dobrá hra? Zlá hra asi neexistuje. Rozdiel je len v tom, koľkokrát vás baví si ju zahrať, či vás bolia mozgové závity od premýšľania alebo toľko nie, a či sa zasmejete alebo skôr sústredíte… Vždy je čo si užiť. Postupne sme začali riešiť nedostatok miesta na ukladanie hier a často ich vysokú cenu. Lenže to nebol dôvod prestať. Ono to ani nejde. Objavili sme bazáre, delenie sa v skupinách, rôzne hracie komunity. Pokiaľ zistíme, že sme si hru už užili, pošleme ju proste ďalej a uvoľníme miesto inej. Niekedy sa dohovoríme s priateľmi, že každá rodina si kúpi jednu z vybraných hier a potom hráme spoločne. Keď jazdíme na dlhší pobyt s partou priateľov, vždy každý berie so sebou svoje najobľúbenejšie hry, a tak sa opäť obohatíme.
Rady navštevujeme rôzne herné festivaly. Agátin Kreatívny festival na Střeleckom ostrove bol jeden z prvých, ktorý dcéra hneď po prvej skúsenosti milovala tak, že každý rok sleduje dátum, kedy zas bude. Hry a stavebnice, ktoré Agátin svet ponúka, sú kvalitné a starostlivo vyberané. Ich cena tomu zodpovedá. Je teda skvelý nápad umožniť rodičom i deťom nazrieť pod pokrievku škatúľ a zistiť, ktorá by práve v danom období najlepšie sadla. Nepoznám inú podobnú akciu zameranú na menšie deti. Veľmi to ako rodič oceňujem.
Máte nejakú srdcovku, ktorú dokážete hrať stále dookola?
Skôr mávame určité obdobia, kedy hráme veľmi často napr. jednu až dve hry. Niekedy sa k nim zas vraciame napr. po polroku či roku. Veľmi záleží na prvej asociácii dcéry. Je teda dôležité, ako prebehne prvá hra – či sa u nej napr. pohádame kvôli pravidlám, či jej pripadá ťažká alebo či prehrá… Karolína mala dlho obdobie, kedy – pokiaľ po prvýkrát nevyhrala – hru hrať už nechcela. No, ale našťastie veľmi dlhé nebolo. I toto je vec, ktorú sa človek potrebuje naučiť. Prehrať nie je žiadna hanba, ako sa spieva v jednej mojej obľúbenej pesničke. Pocit prehry je nepríjemný, ale naučíme sa s ním pracovať. Je to tiež o trpezlivosti. Preto často rozhoduje, koľko nás hrá. Dcéru veľmi nebaví čakať, keď hrá viac ľudí. Učí ju to trpezlivosti. Nechávame ju ale rozhodnúť, koľko nás bude hrať a kto bude začínať. :-)
Aký typ hier vás všeobecne baví najviac?
Vlastne by som povedala, že každá nová hra je super! Všetko je vzrušujúce – rozbaliť škatuľu, prezrieť si všetky diely a začať premýšľať o tom, na čo sú. Karolína rada odhaduje, ako asi pravidlá budú fungovať. Potom pravidlá čítame a ona postupne všetko chystá. Myslím, že čítaním pravidiel si veľmi zbystrila pozornosť pri počúvaní textu. Vie skvele všetko pochopiť a zapamätať si. Niekedy ma to až zaskočí. Preto poctivo pravidlá čítam a ona počúva. Nijako ju neovplyvňujem, nič nevysvetľujem, nepredžuvám. Baví nás tá rozmanitosť. Sú hry, kedy ide skôr o rutinu – teda nie je toľko potrebné premýšľať, ale skôr si užívať spád hry a potrebu neurobiť chybu. Obvykle pri týchto hrách oceníme tému (zvieratká, príroda, džungľa) alebo obrázky, grafiku.
Obľúbené Príšerky zo skrine majú oboje. Ich jednoduchosť dieťa baví. Nemusí sa toľko sústrediť a hru si užíva. Potom sú hry náročné na pamäť a presnosť, to je napr. Doba kamenná. Prekvapilo ma, ako jednoduchý koncept vyžaduje neustálu pozornosť. Každé malé zaváhanie vlastne spôsobí prehru. Niekde ide skôr o predstavivosť, napr. naše obľúbené Twisty: plán niekoľkých nadväzujúcich krokov musí hráč držať v hlave a vidieť celú postupnosť naraz. Ja osobne mám rada i historický kontext, kedy sa naučíme niečo o tom, ako boli veci predtým. Opäť teda Doba kamenná, ktorá veľmi zrozumiteľným spôsobom povie všetko podstatné o tomto období dejín. Perfektné je i Boom, bang, gold, kde ide o zlatokopov. I to je téma z histórie. Ako lepšie si o nej niečo povedať, než pri hraní hry, že?
Ako podľa teba pomáha hranie doskových hier deťom v učení a rozvoji?
Doskové hry veľmi intenzívne rozvíjajú určité oblasti, ktoré sa každé dieťatko naučiť potrebuje. Veľmi záleží na tom, ako rodič voľbu ovplyvní. Niekedy si dieťa intuitívne vyberie presne to, čo potrebuje, inokedy by skôr mal zapojiť svoj pohľad rodič, ktorý sa na koncept hry díva z pohľadu niekoho, kto už (takmer) všetko vie. Dieťa nevidí o krok ďalej. Žije teraz a tu. Dosková hra dieťatko síce asi nenaučí písať, čo je často veľmi neobľúbená činnosť u menších deti, ale za to podporuje čítanie (napr. pri kartových hrách s textami) a porozumenie textu (čítanie pravidiel).
Typickou schopnosťou pri hrách je počítanie a zložitejšie počtové úkony so zapojením strategického rámca. Napríklad Mačací klub je hra, ktorá počíta body tak zamotaným spôsobom, že dieťa prinúti prepojiť niekoľko výpočtov a súvislostí bez veľkého premáhania. Ak by ste rovnaký výpočet vyjadrili rovnicami či štandardným postupom v matematike, asi by ste neuspeli. Veľmi radi hráme rôzne hry s tematikou zvierat a ich spôsobu obživy či prirodzeného prostredia – Králičkovia, Kayanak, Sudoku…
Pri stavebniciach je úplne zrejmé, že dieťa sa učí konštrukčné súvislosti a nadväznosti, pri guľôčkovej dráhe navyše silu gravitácie a niektoré prvky podporujúce určitý pohyb či jeho zmenu (magnet, náraz…).
Väčšina hier nás učí pochopiť a rešpektovať pravidlá. Mám rada hry, ktoré kombinujú princíp súťaživosti s kooperáciou – čiže hrám tak, aby som bol dobrý, ale zároveň mi pomáha k výsledku spolupráca s ostatnými. Napr. Príšerky v skrini sú krásny príklad, kedy my všetci vlastne spoločne porazíme príšery…
V neposlednom rade sa deti učia komunikovať, vyjadrovať, dohodnúť, argumentovať – niektoré hry priamo učia deti popísať nejaké slovo a hrať sa s češtinou. Všetky hry však niekedy skončia sporom či nedorozumením. A ako z toho von? No, snažte sa! :-)
Hrá celá rodina?
Tak to je skvelá otázka! Každý v našej rodine má tú svoju obľúbenú. Moji rodičia nemajú radi zložité pravidlá, nie sú ochotní do nich prenikať. Majú radi hry, ktoré sú ľahko pochopiteľné a dajú sa hrať hneď. Manželova mamička naopak veľmi rýchlo chápe i zložitejšie pravidlá. Pretože má rada šachy, ocenila práve Twisty. Veľmi rada hrá s dcérou Mačací klub. V poslednej dobe ma táto hra skutočne nadchla. Manžel, ten je najnáročnejší, Twisty ho bavilo dlho, ale zapojil sa najviac pri magnetickej stavebnici Gravitrax a pri guľôčkovej dráhe Clementoni. A ja? Ja úplne milujem všetky hry.
A posledná otázka, na akú hru sa aktuálne najviac tešíte?
Veľmi sa tešíme na verziu hry Príšerky zo skrine určenú pre staršie deti. Som veľmi zvedavá, ako sa autori s takou výzvou porátali. :-)
